Pojem stres je vyjadrením akejkoľvek reakcie na fyzický, psychologický, biologický, sociálny alebo chemický stimul, ktorý narušuje bežný telesný stereotyp. Stres je nevyhnutná súčasť života. Pracovný tlak, termíny, rodinné problémy, finančné obavy a dovolenka sú bežné zdroje stresu. Menej bežnými znakmi sú ľudia, hluk, doprava, bolesť, extrémne teploty, chemikálie a ešte prvotné zážitky, ako napríklad štart v novom zamestnaní alebo narodenie dieťaťa. Prepracovanie, nedostatok spánku, psychické choroby, nadmerné užívanie alkoholu, atď., sú všetko spoločné faktory, ktoré pridávajú telu ďalšiu záťaž.

Nie vždy zvládame stres tak ako si myslíme.

Niektorí si môžu uvedomovať stresové faktory a myslieť si, že ich nezvládajú, ale vnútorne sa s nimi ich telo môže v pohode vyrovnať.

Naopak sú ľudia, ktorí si myslia, že stresové faktory ich neohrozujú, pričom ich stav organizmu hovorí o presnom opaku.

Bez ohľadu na zdroj stresu, pokiaľ telo nie je schopné sa adaptovať a zvládať všetky úlohy, dôsledkom sú konkrétne a jednoznačné následky na organizmus. Symptómy môžu zahŕňať: úzkosť, výkyvy hladiny cukru v krvi, depresie, závraty, únavu, vypadávanie vlasov, hormonálnu nerovnováhu, infekcie, poruchy trávenia, nespavosť, citlivosť na svetlo, zníženú telesnú teplotu, poruchy pamäti, zmeny nálady, ťažkosti s nadváhou. Skrátka, stres zapríčiňuje produkciu voľných radikálov, ktoré oslabujú mitochondrie a výsledkom je zníženie prispôsobivosti buniek vytvárať energiu. Kvalita nášho života je bez energie výrazne znížená, či už pri fyzických aktivitách, jasnom myslení alebo trávení jedla, všetko v živote je závislé od energie. Množstvo ľudí využíva “povzbudzováky” akými sú cukor alebo káva k dobitiu energie. Žiaľ ich energetické efekty sú zvyčajne krátkodobé a môžu viesť k ďalšiemu vyčerpaniu.

Telo reaguje na stres v troch fázach.

Prvá fáza, ktorú všetci poznáme je spojená s tzv. reakciou „bojuj alebo uteč“.

Druhá fáza je známa ako obranná fáza, ktorá môže trvať mesiace či roky a telo postupne oslabuje vzhľadom na čerpanie telesných rezerv, kyslíka a živín.

Ak stres nie je dlhšie riešený, telo môže prejsť do fázy vyhorenia. Táto tretia fáza môže znamenať totálny kolaps telesných funkcií alebo samotných orgánov. Dlhotrvajúci stres sa môže podpísať na srdci, imunitnom systéme, krvných cievach, žľazách s hormonálnym vylučovaním a inhibítoroch ATP. Ak nie je vykonaná náprava, stres vysiela signály bunkám, ktoré strácajú podstatné živiny a kyslík, čo prinúti bunky k šetreniu ich energie. Výsledkom je únava a poruchy imunitného systému, ktoré môžu nakoniec vyústiť v závažné ochorenia.

Existuje množstvo dostupných stratégií na zvládanie stresu, ktoré dokážu pomôcť podporiť jeho zníženie, predchádzanie a zvládanie. Môžu zahŕňať zmenu stravy, viac pohybu, spánok, relaxačné techniky ako meditácia alebo masáže, rovnako ako zmeny v postojoch a v životnom štýle. Mohlo by sa zdať, že postačí využiť niečo z vymenovaných stratégií, avšak žiadna z týchto metód nedokáže zhodnotiť, zmerať a riešiť fyzické škody na základnej bunkovej úrovni.

Tu vzniká priestor pre mitochondriálnu terapiu.